10 tipov, ako si vytvoriť a udržať dobré vzťahy so žiakmi Dobré vzťahy so žiakmi sú nesmierne dôležité. Nie preto, že je príjemné byť ako učiteľ medzi žiakmi obľúbený. Dôležité sú najmä preto, že podstatne zvyšujú šance učiteľov naplniť výchovné a vzdelávacie ciele, ktoré si v škole kladú. Chceme žiakov zaujať a čo najviac ich zo svojho predmetu naučiť? Ak máme so žiakmi dobré vzťahy, je omnoho pravdepodobnejšie, že sa nám to podarí. Je naším cieľom výchovne na žiakov pôsobiť, byť pre nich vzorom, usmerňovať ich, radiť im v konkrétnych životných situáciách? V tom prípade sú dobré vzťahy so žiakmi nielen užitočným pomocníkom, ale priam nevyhnutnosťou. Ak vás žiaci neuznávajú, nerešpektujú a necítia sa vo vašej spoločnosti príjemne, vaše výchovné rady im pôjdu jedným uchom dnu a druhým von. Ako múdro skonštatoval americký básnik Ezra Pound: “Nijaký učiteľ nestroskotal na svojej nevedomosti. Mohol stroskotať iba vtedy, keď nevychádzal s triedou.” 1. Zaujímajte sa o svojich žiakov Nebojte sa nadviazať s nimi osobnejší kontakt. Čo najrýchlejšie sa naučte ich mená. Zaujímajte sa o ich mimoškolské aktivity, o ich súkromie a život mimo školy. (Nebuďte pritom však prehnane zvedaví či dotieraví.) Ak viete, čomu sa žiaci venujú, čo ich baví, lepšie ich dokážete na hodine zaujať, ale aj pochopiť ich správanie. Pýtajte sa v rôznych situáciách na ich názor a berte vážne, čo hovoria. 2. Odkryte pred žiakmi aj trochu vlastného súkromia Prílišný odstup je na škodu. Ak vás žiaci trochu bližšie spoznajú, budú k vám mať lepší vzťah a väčšiu dôveru. Buďte voči žiakom úprimní a otvorení, „neschovávajte“ sa pred nimi. Nebojte sa hovoriť pred nimi aj o svojich pocitoch. Pozor však na umelé, kŕčovité predstieranie „mladistvého ducha“ v snahe priblížiť sa žiakom. Mladí ľudia ho rýchlo odhalia a môže sa obrátiť proti vám. Žiaci vo vás nepotrebujú ďalšieho „pubertiaka“, ale rozumného dospelého partnera. 3. Buďte ľudskí a tolerantní Majte neustále na pamäti, že aj žiaci majú svoje vlastné problémy a trápenia. Nebuďte preto prehnane vzťahovační a neberte ich prejavy voči vám príliš osobne. Snažte sa ich pochopiť, nie odsúdiť. Neprimerané a rušivé správanie žiakov je často volaním o pomoc. Keď máte pocit, že by ste najradšej kričali, bili či utiekli, pozrite sa radšej na chvíľu z okna a zhlboka dýchajte. Nikdy nejednajte v afekte. Nikdy žiakov nezosmiešňujte, neurážajte a neponižujte. 4. Pestujte si zmysel pre humor a využívajte ho na hodinách Vhodný humor môže byť výborným výchovným prostriedkom. Dobrý učiteľ sa preto vie so žiakmi zahrať aj zasmiať. Snažte sa do triedy vchádzať s úsmevom a vytvárať na hodinách uvoľnenú, pozitívnu atmosféru. Nebuďte škrobení suchári, nebojte sa sami vtipkovať, ani zasmiať sa na niečom, čo vám povedia žiaci. 5. Klaďte na žiakov primerané nároky Nebuďte ani príliš prísni, ani príliš benevolentní. Ak budú vaše nároky príliš nízke, žiaci vás nebudú brať vážne. Nie je však dobré ani „príliš tlačiť na pílu“. Možno by ste dosiahli excelentné výkony, ale ak to bude spojené s množstvom stresu, strachu či hnevu, odnesú si to vaše vzťahy so žiakmi. Keď ste to vydržali čítať až po tento bod máte u mňa kofolu. 6. Premyslite si svoj systém hodnotenia Vypracujte si jasný a transparentný systém hodnotenia. Podrobne ho žiakom (aj rodičom) vysvetlite a potom ho dôsledne dodržiavajte. Všímajte si u žiakov nielen známky, body či percentá, ale aj ten najmenší pokrok a primerane ho oceňujte. 7. Nebojte sa priznať si chybu Netvárte sa pred žiakmi ako neomylní. Aj učiteľ má právo mýliť sa a niekedy by to mal (z metodických a výchovných dôvodov) dokonca zámerne robiť. Ak vás žiaci upozornia na chybu, bez problémov si ju priznajte. 8. Nebuďte náladoví a nevypočítateľní Neprinášajte svoje nálady a problémy so sebou do triedy. Snažte sa ku žiakom správať konzistentne a vypočítateľne. Je dôležité, aby žiaci od vás dostávali spätnú väzbu, ktorej rozumejú. Ak niečo poviete či sľúbite, dodržte to. Žiaci musia vedieť, že na vaše slovo sa môžu spoľahnúť. 9. Buďte spravodliví Snažte sa byť maximálne spravodliví. Nič tak nenaruší vzťah žiakov k učiteľovi ako pocit krivdy. Nehádžte všetkých žiakov do jedného vreca. Nikdy netrestajte celú triedu za niečo, čo spôsobil jednotlivec. Môžete tým narobiť viac zla ako úžitku. 10. Robte svoju prácu dobre, profesionálne a s nadšením Málokde je osobný príklad taký dôležitý ako v škole. Ak je učiteľ unavený, vyhorený, bez energie a cítiť z neho, že učenie sa mu stalo povinnosťou, rutinou či len spôsobom obživy, vzťahy žiakov voči nemu budú pravdepodobne chladné. Ak však naopak budete na hodiny prinášať zápal a nadšenie, skôr či neskôr si tým žiakov získate.
10 TIPOV, AKO MOTIVOVAŤ ŽIAKOV
1. Identifikujte problém Príčin nespolupráce žiakov môže byť viacero. Tri najčastejšie sú: príliš ľahká alebo príliš ťažká úloha. Ak majú žiaci nedostatočné schopnosti na to, aby mohli úlohu splniť, je logické, že sa vzdajú. Na druhej strane, pokiaľ im zadávame úlohu, ktorá je pre nich priveľmi jednoduchá, taktiež ju pravdepodobne nebudú chcieť riešiť. nedostatočná orientácia v úlohe. Pokiaľ sme si istí, že schopnosti žiakov sú na primeranej úrovni, aby úlohu zvládli, treba ešte uvažovať nad touto možnosťou. Orientáciou sa myslí pochopenie úlohy, pravidiel, jasnosť zadania pre žiakov. Ak žiaci nevedia, čo presne majú robiť, je to problém. nedostatočná motivácia. Pokiaľ sú žiaci správne zorientovaní a majú adekvátne schopnosti, aby zadanie splnili, a napriek tomu sa nemajú k činu, tak už pravdepodobne naozaj ide o nedostatok motivácie, či už vnútornej alebo vonkajšej. 2. Objasnite zmysel učenia sa Diskutujte spolu o zmysle, využiteľnosti preberanej látky. Venujte jednu hodinu na začiatku polroka, či tematického celku tomu, aby žiaci mohli prísť na to, aký má pre nich látka zmysel. Môžete si ušetriť veľa nepríjemných otázok na ďalších hodinách. 3. Nechajte žiakov objavovať Ak na niečo prídeme sami, nielenže si to najlepšie zapamätáme, ale je to i nesmierne motivujúci zážitok, ktorý vytvára pozitívny vzťah k učivu. Ak sa žiak pýta: „Prečo?“ spýtajte sa ho: „A čo si myslíš ty?“ 4. Oceňujte snahu Dajte žiakom najavo, že nie len výsledky sú dôležité. Oceňte i snahu, vytrvalosť, či zanietenie, aj keď práve náhodou nemusí viesť k správnemu riešeniu. 5. Zameriavajte sa na pokroky, nie na chyby Mnohí z nás máme opravovanie chýb tak zažité, že nám ani nenapadne, ako môže na žiakov vplývať neustále poukazovanie na ich nedostatky. Ak žiakom neustále ukazujeme ich chyby, odrádza ich to. Avšak keď sa zameriame na to, čo robia dobre, chyby po čase zmiznú samy a žiaci sa budú cítiť oveľa kompetentnejší. 6. Používajte transparentný systém hodnotenia Žiakov môže odradiť, ak nevedia kedy, či na základe akých kritérií budú hodnotení. 7. Zaujímajte sa o žiakov Obetujte zlomok svojho času na to, aby ste lepšie spoznali žiakov, ktorých učíte. Môže to mať hneď dve výhody – žiaci sa môžu začať na oplátku viac zaujímať o vás a vy môžete využiť to, čo ste sa o nich dozvedeli, aby ste ich motivovali. Online počítačová hra môže súvisieť s dejepisom, profesionálny šport s biológiou. 8. Nalaďte sa na triedu Predstavte si, že trieda, do ktorej idete učiť, je práve po telesnej výchove, zatiaľ čo vy ste plní energie a odhodlaná prebrať dnes tonu učiva. Aj keď učivo prebrať potrebujete, uznajte žiakom ich naladenie, dajte im najavo, že viete, ako sa cítia. Pravdepodobne budú oveľa lepšie spolupracovať. 9. Podporujte iniciatívu Ak sa žiaci sami začnú pýtať doplňujúce otázky, začnú spontánne diskutovať, alebo chcú povedať príklad z vlastnej skúsenosti – podporte ich! Zahriaknutia ako: „Otázky neskôr!“ či: „Teraz tu nemáme diskusný klub!“ žiakov odradia a nabudúce sa s vami o svoje myšlienky nemusia podeliť. Je pravda, že na hodine takto môžete mať o niečo väčší hluk, no pokiaľ je tento hluk „k téme“, znamená to, že sa vám žiakov podarilo zaujať. 10. Prineste niečo zaujímavé Netradičné pomôcky sú pre žiakov vždy príjemným oživením. A pritom to môžu byť úplne bežné veci, ktoré máte doma. Napríklad taký balíček kariet pri kombinatorike alebo obyčajná mäkká loptička na etickej výchove môžu hneď žiakov prebudiť. Pomôcky majú výhodu i v tom, že žiaci môžu vnímať učivo viacerými zmyslami, nielen sluchom, ale i zrakom, hmatom alebo dokonca čuchom či chuťou. Spracované podľa Ľubice KUPKOVej